História - Kúpele Turčianske Teplice


Prvú písomnú zmienku o meste nájdeme v darovacej listine na už existujúce hájske panstvo od uhorského kráľa Ladislava IV. Kumánskeho grófovi Petrovi z roku 1281. Gróf dostal do daru osídlené pozemky, ktorých súčasťou boli aj termálne pramene, vtedy ešte bez väčšieho úžitku.

Už z roku 1402 pochádza zmienka o Thermae Thurociensis (Turčianskych Tepliciach). Termálne pramene sa tak postupne stávali stredobodom čoraz väčšieho záujmu okolitých panstiev, ktoré sa ich usilovali získať a využiť vo svoj prospech. Už v zime roku 1495 sa majiteľ Blatnického hradu Valentín Korom pokúsil postaviť prvý kamenný dom, ktorý by mohol slúžiť ako hostinec aj ako ubytovňa.

V roku 1535 sa na základe darovacej listiny Ferdinanda I. Habsburského stali termálne kúpele vlastníctvom mesta Kremnice. Prvým teplickým hostinským pracujúcim pre Kremnicu bol Lukáš Remeň, za ktorého pôsobenia bol postavený nový kúpeľ. Nádrže boli vyložené drevenými doskami, ohradené a zastrešené. Turčianske Teplice sa stali miestom, kde Kremničania vodievali vzácnych hostí mesta s cieľom zregenerovať organizmus.

V roku 1568 tu Ján z Mošoviec, ktorý v Turčianskych Tepliciach vykonával lekársku prax, postavil „lekársku izbu.“ V jeho práci neskôr pokračoval Viliam Neumann von Wiesenfels a kúpele vo väčšej miere začali navštevovať hostia, dokonca aj z magnátskych rodín. Bokom neostal ani kráľ a cisár Maximilián Habsburský, keď v roku 1573 navštívil aj on kúpele. Neskôr záujem o liečebné využitie bol už taký veľký, že starý drevený kúpeľný dom prestával vyhovovať zvýšeným nárokom hostí a Kremnica sa rozhodla postaviť nový murovaný kúpeľný dom. V roku 1593 dala Kremnica postaviť aj budovu Červeno-bieleho kúpeľa.

V roku 1635 dal turčiansky župan Révai rozšíriť pôvodnú drevenú budovu Červeného kúpeľa.

Po roku 1714 Turčianske Teplice viditeľne upadli a Kremnica ich začala prenajímať za veľmi nízky poplatok. Jedným z prvých nájomcov bol aj doktor Chytreus, autor prvého spisu o Turčianskych Tepliciach. Práve v ňom autor vyzdvihol význam a liečivé účinky najmä Zeleného kúpeľa (dnes Modrý kúpeľ). Kremnica dala kúpeľ opraviť, vymurovať, postavila k nemu dom a urobila vonkajšiu a vnútornú opravu budov vyhovujúcu novým nárokom užívateľov, zmenila vnútorné zariadenie a vybavenie kúpeľov. Dala vyčistiť žriedla a kúpele oplotiť. Veľký význam pre rozšírenie kúpeľov a zvýšenie návštevnosti malo dobudovanie železničnej trate spájajúcej Vrútky a Zvolen v roku 1872, čím sa kúpele stali ľahko prístupnými. Výsledkom bol zvýšený záujem o liečbu v nich a z toho vyplývajúca potreba rozšíriť kapacitu ubytovacích priestorov. Stará budova Zeleného kúpeľa bola zbúraná, pričom na tom istom mieste vyrástla v roku 1885 nová budova Modrého kúpeľa ako aj v dvojposchodová budova Alžbeta, dnes liečebný dom Jána Kollára. Súčasne s rozvojom kúpeľov sa začala aj výstavba mesta. Prisťahovali sa sem občania, ktorí si našli zamestnanie priamo v kúpeľoch.

Počas prvej svetovej vojny sa kúpeľný život obmedzil a celé kúpele slúžili ako vojenská nemocnica. V roku 1920 sa liečebný dom Alžbeta premenoval na liečebný dom Jána Kollára. V roku 1926 bol postavený terajší liečebný dom Malá Fatra (bývalý Grand hotel). Kúpele až do roku 1949 patrili Kremnici. Tá jednotlivé objekty prenajímala súkromníkom. Lenže budovy ďalej chátrali, a aby kúpele mohli konkurovať modernejším, museli sa postarať o ich renováciu. Čiastočná prestavba kúpeľov sa uskutočnila až na nátlak verejnosti počas existencie Slovenskej republiky v roku 1940. Prebehla renovácia Červeno-bieleho kúpeľa, drevené bazény boli nahradené kachličkovanými a zmenil sa systém vetrania v jednotlivých kúpeľoch. Počas druhej svetovej vojny prestali kúpele slúžiť svojmu účelu.

V roku 1949 sa Kremnica vzdala svojich vlastníckych práv na kúpele a správu nad kúpeľmi prevzali Československé štátne kúpele a žriedla a prakticky až potom sa začala ich rekonštrukcia a nová výstavba. Ako prvé sa rekonštrukciou zmodernizovali Červený kúpeľ a liečebné domy Fatra a Kollár. V roku 1975 sa začala výstavba liečebného domu Veľká Fatra. Medzitým bola dobudovaná a odovzdaná do užívania stavba liečebného domu Alfa v roku 1973. V roku 1984 bol dobudovaný liečebný dom Veľká Fatra a kapacita kúpeľov sa tak zvýšila na 465 lôžok. Pribudli aj nové priestory s moderným technickým vybavením a rozšírila sa aj paleta poskytovaných služieb a podávaných procedúr.

Vyhľadávanie

Mailing-list

 

PARTNERI:

Virtuálne prehliadky  |  Spinkaj.sk  |  Letenky

Konverzný kurz:
1 EUR = 30.1260 Sk
Suma:Mena:
 
otvoriť/zatvoriť