Kultúrne a prírodné pamiatky

Oblasť Hontu upúta hlavne prírodnými scenériami a zaujímavosťami, ako je okolie hradu Čabraď, arborétum Rykynčice, Trúbiaci kameň v Sucháni, okolie Litavy a mnohé ďalšie krásne zákutia. Rozsiahle listnaté lesy Krupinskej planiny dávajú príležitosť pre poľovníctvo a pozorovanie divej zveri, ale i pre pešiu turistiku. Rieka Ipeľ so svojimi prítokmi, ale aj okolité rybníky ponúkajú zážitky z rybolovu. Vhodným doplnkom sú rôznorodé zaujímavosti:

  • prírodno-stavebné - pieskovcové pivnice v Hrušove,
  • historicko-stavebné - hrady Čabraď, Bzovík, mlyn Horný Badín,
  • ľudovoarchitektonické - ľudové domy v Horných Plachtinciach a Veľkých Túrovciach,
  • miestne múzeá - Plášťovce, Suchaň, Čekovce, Lišov,
  • množstvo sakrálnych a iných pamiatok - Senohrad, Výškovce nad Ipľou.

Zaujímavým spestrením môže byť návšteva vinohradníckych lokalít (Vinica, Čebovce, Plachtince) spojená s spoznávaním vinohradníckych, či vinárskych prác i s degustáciou ušľachtilých alebo hybridných  odrôd hrozna a vín, dopestovaných bez chemického ošetrenia v Hrušove a Plášťovciach.
Hojný výskyt minerálnych a termálnych prameňov (Slatina, Santovka, Dudince, Horné Túrovce) ponúkajú možnosť zdravotno-rehabilitačného vyžitia.

OBEC HRUŠOV
Náučný chodník obce Hrušov spája najstaršie pamiatky ľudovej architektúry a miesta starých hospodárskych prác a remesiel. Charakterizuje život v dedine i na lazoch v minulosti, vývoj osídlenia lazov a približuje prácu uhliara, kováča, roľníka, vinohradníka i gazdinej v domácnosti. Chodník v dĺžke 6 km (zelená značka) začína v dedine, kováčskou vyhňou z 19. storočia. Vedie neporušenou prírodnou scenériou hrušovských lazov a končí znova v dedine pri pieskovcových pivniciach (odpočívadlo). Vstup a vnútornú obhliadku jednotlivých objektov umožnia návštevníkom pracovníci obecného úradu.
Jeho jednotlivými stanovišťami sú:
Kováčska vyhňa - kováčske práce v obnovenej obecnej dielni, ktorá je zariadená v pôvodnom štýle.
Ľudový dedinský dom (kult. pamiat.) - obnovený kamenný dom s pivnicou, dobovo zariadený.
Kamenné pece - spôsob pečenia chleba v kamenných peciach v minulosti.
Laznícke gazdovstvo v osade Lazy - roľnícky kamenný dom z roku 1878 zastrešený slamou.
Uhliarska míľa - práca uhliarov pri výrobe dreveného uhlia.
Laznícka drevenica - najstaršie zachované laznícke letné obydlie roľníka v osade Jablonec.
Vyhliadka na Prašnom vrchu - výhľad na rozľahlé laznícke osídlenie z rozhľadne.
Kalvária na kopci Stráňa - charakteristika cirkevných pamiatok Kalvárie a rímskokatolíckeho kostola Všetkých svätých z roku 1762. Vyhliadka na dedinu, ktorá leží pod Kalváriou.

Hrad Čabraď
Hrad Čabraď sa nachádza v katastri obce Čabradský Vrbovok v národnej prírodnej rezervácii Čabraď, ktorá je chráneným náleziskom s najbohatšou známou lokalitou plazov na území Slovenskej republiky. Stavitelia dômyselne situovali hrad na mieste, v tesnej blízkosti ktorého prechádzala cesta nadregionálneho významu, známa ako „magna via“. V roku 1812 ho jeho majiteľ František Koháry dal podpáliť. Od tých čias hrad pomaly pustne.

Bzovícky hrad
Bzovícky hrad leží v katastrálnom území obce Bzovík v Krupinskej planine v nadmorskej výške 340 m. Počas svojej existencie bol viackrát vyrabovaný, podpálený, ale aj opravený a zrekonštruovaný. Dnes je hrad dominantou modernej obce Bzovík, nad ktorou sa vypína ako pamätník na časy dávno minulé.

Hrad Modrý Kameň
Hradný komplex sa skladá z hornej časti goticko-renesančnej zrúcaniny na bralnatom návrší a dolného barokového kaštieľa. Počiatky jeho vzniku siahajú do roku 1137. V roku 1991 sa kaštieľ stal sídlom Múzea bábkarských kultúr a hračiek SNM.
viac informácií na:   www.snm.sk

Kaštieľ Svätý Anton
Kaštieľ patrí do skupiny neskorobarokových sídiel, ktoré vznikli za veľkej stavebnej činnosti uhorskej aristokracie vernej Habsburgovcom v bojoch proti Tukom a stavovským povstaniam. Baroková štvorkrídla podoba kaštieľa je výsledkom viedenského architekta Jána Enzenhofera , ktorý v rokoch 1744 –1750 na podnet majiteľa kaštieľa Andreja Jozefa Koháryho vypracoval projekty. Prízemie kaštieľa je venované poľovníckej expozícii. Parkový komplex pri kaštieli tvorí 5 ha park a 25 ha lesopark, ktoré sú bohaté na chránené druhy cudzokrajných stromov, a aj takých, ktoré sú rozšírené jedine na tomto geografickom území. V parku je aj významný a unikátny vodný systém.
viac informácií na:   www.muzeumbs.sk

Arborétum Feľata - prírodná kultúrna pamiatka v Rykynčiciach
Arborétum Feľaťa dnes predstavuje cennú zbierku cudzokrajných drevín a preto sa radí medzi cenné kultúrne pamiatky prírodného charakteru. Nachádza sa v katastrálnom území obce Dolné Rykynčice v okrese Krupina.
Bolo založené roku 1958 lesníkom Ernestom Kohárym najskôr na ploche 7,58 ha, ktorá sa v roku 1981 rozšírila na súčasných 15,77 ha. V arboréte je vysadených a evidovaných spolu 170 taxónov drevín, z toho 80 ihličnatých a 90 listnatých.

Skalné obydlia v Brhlovciach
Skalné obydlia sú jednou z 11 rezervácií ľudovej architektúry na Slovensku. Nachádzajú sa v malej hontianskej dedinke Brhlovce v levickom okrese. Podľa miestnej tradície vznikali ešte za čias tureckých výbojov a prvýkrát o nich písal vo svojich Notitiach v roku 1742 Matej Bel.
Správou rezervácie bolo poverené Tekovské múzeum v Leviciach, ktoré sprístupnilo verejnosti expozíciu ľudového bývania v usadlosti č.142. Usadlosť má konci dvora vysekané do skaly priestory až v dvoch podlažiach. Po stranách dvora stoja z kameňa vymurované domy. Pôvodne tu žili až tri rodiny na spoločnom dvore. Obytné miestnosti domov (pitvor, kuchyňa a izba) aj letná kuchyňa sú v skale zariadené tak, aby hodnoverne priblížili atmosféru živej domácnosti a ukázali vývoj bytovej kultúry obyvateľov Brhloviec i širšieho regiónu Tekova a Hontu.

Vodný mlyn v Bohuniciach
Tekovské múzeum v Leviciach v 70. rokoch odkúpilo na expozičné účely pôvodne vodný mlyn neďaleko obce Bohunice a sprístupnilo verejnosti ako technickú pamiatku ľudového staviteľstva. Mlynárska usadlosť Pavla Turčana sa nachádza na samote pri potoku Sikenica, v Štampošskej doline, asi 2 km nad spomenutou hontianskou dedinou.
Mlynársku usadlosť obvykle tvorila technická časť a obydlie mlynára, postavené pod spoločnou strechou. Technická časť mlyna pozostáva z kolesovne a z mlynice s mlynským pôjdom. Pôvodne mal tento mlyn 2 sústavy mlecích kameňov a 2 menšie drevené vodné kolesá na vrchný pohon. Potrebnú vodu k ním privádzal náhon, odrazený od potoka asi 200 m nad mlynom. Dnes môže návštevník vidieť jednu kompletnú kamennú mleciu sústavu na šrotovanie s jedným veľkým dreveným vodným kolesom. Na mletie slúžili modernejšie kovové valcové stolice. Na triedenie meliva počas mletia slúžili vysievače. V procese spracovania zrna na múku muselo melivo prejsť týmito strojmi viackrát. Obytnú časť Turčanovho mlyna tvorí kuchyňa, izba, komora a pivnica. Zariadenie interiérov reprezentuje spôsob bývania majetnej, remeselníckej vrstvy dedinského obyvateľstva v prvej polovici 20. storočia.
viac informácií na:   www.muzeumlevice.sk

Vyhľadávanie

Mailing-list

 

PARTNERI:

Virtuálne prehliadky  |  Spinkaj.sk  |  Letenky

Konverzný kurz:
1 EUR = 30.1260 Sk
Suma:Mena:
 
otvoriť/zatvoriť