Múzeá a pamiatky
Bojnický zámok
Bojnický zámok je jedným z najstarších a najvýznamnejších slovenských hradov. Pôvodne bol dreveným hradom a vyvinul sa zo staršieho hradiska. Hrad i panstvo boli vždy kráľovským majetkom. Podľa povestí kráľ Matej Korvín rád chodieval do Bojníc a sedával pod lipou oproti vstupu do hradu, ktorú nazvali lipou kráľa Mateja. Posledný majiteľ zámku, gróf Ján František Pálffy, bol významným súkromným zberateľom. Jeho vrodený a dlhodobými pobytmi v cudzine pestovaný cit pre umenie sa odzrkadlil v zámernom a systematickom zbieraní umeleckých predmetov. Zámok dal gróf prestavať podľa vzoru francúzskych gotických zámkov v údolí rieky Loire. Rozsiahla neogotická prestavba sa uskutočnila v priebehu rokov 1889 - 1910 a zmenila hrad na čarokrásny zámok.
Okrem zámockých expozícií čakajú každoročne na návštevníkov Bojnického zámku aj ďalšie atrakcie a prekvapenia. Jednou z nich je aj Festival duchov a strašidiel, ktorý sa od roku 1994 koná pravidelne na prelome mesiacov apríl a máj. Druhou je každoročné rozozvučanie Huňadyho sály pri konaní sa Kúpeľného hudobného leta.
K zámku sa viaže povesť o čiernej pani, podľa ktorej mladý zámocký pán obvinil svoju ženu z nevery. Aby dokázala svoju nevinu, skočila z Huňadyho veže do kamennej priekopy. Miesto smrti v hĺbke však údajne vzlietla do nebies, a potrestaní boli zloprajní príbuzní.
viac informácií na: www.bojnicecastle.sk
Prepoštská jaskyňa
Vzácnu Prepoštskú jaskyňu objavil r. 1926 správca bojnickej fary prepošt K. A. Medvecký. Jaskyňa má dĺžku 11 metrov, bola vytvorená prameňom, vytekajúcim prasklinami z útrob zeme na povrch. Nad vchodom do nej sa vypína mohutný travertínový previs, tvoriaci prirodzenú ochranu pred nepriaznivým počasím. Vyvierajúca teplá minerálna voda vytvárala vhodné podmienky pre život praľudí. Na teplom travertíne sa vyhrievali, nezamŕzajúca voda počas celého roka osviežovala a liečila vtedajšie zdravotné neduhy. Voda bola zároveň dôležitým lákadlom pre zver. Tú pračlovek lovil k svojej obžive, kládol tu oheň, vytváral si primitívne ochranné prístrešia za využitia prírodných jaskynných útvarov, ako aj prútia a koží z ulovených zvierat.
Bojnice dnes patria medzi významné náleziská Európy.
viac informácií na: www.muzeumpraveku.sk
Svätý Kríž
Za obcou Svätý Kríž sa nachádza drevený artikulárny kostol, ktorý patrí medzi najväčšie drevené kostoly v Európe. Bol tu prenesený počas výstavby Liptovskej Mary v rokoch 1974 až 1982 zo zatopenej obce Paludza.
Prvý drevený evanjelický kostol v obci Paludza bol vystavaný v roku 1693 po Šopronskom zemskom sneme na ktorom bolo prijatých 82 článkov-artikulov, keď cisár Leopold povolil protestantom stavať drevené kostoly. Kostoly museli stáť mimo obce a museli byť postavené len z dreva. Neskôr bol kostol prestavaný tesárskym majstrom Jozefom Langom, ktorý nevedel čítať a písať bez projektov za 8 mesiacov v roku 1774 do dnešnej podoby. Kostolná veža (zvonica) bola postavená v roku 1781 a hoci stojí samostatne, tvorí s kostolom harmonický celok. V roku 1921-1922 boli osadené vo veži nové zvony. Pôdorys dreveného artikulárneho kostola má podobu kríža. Dĺžka celého kostola s vežou je 43 m.
V interiéri je barokový oltár, kazateľnica, kamenná krstiteľnica, maľby s biblickými výjavmi, lustre z benátskeho skla a organ. Kostol má kapacitu 6000 osôb.
viac informácií na: www.drevenykostol.sk
Čičmany
Pamiatkovú rezerváciu Čičmany tvorí unikátny komplex 136 dreveníc s bielymi ornamentami. Najlepšie zachovanou stavbou je jednoposchodový Radenov dom a prízemný Gregorov dom, v ktorých je umiestnená národopisná expozícia s ukážkou ľudového odevu.
viac informácií na: www.pmza.sk